PRÍBEHY
ŽOLDNIER
Prišiel ostrý 190cm, svalnatý, vetrami a slnkom ošľahaný chlapisko, strohý, ale s mäkkými očami. Stretnúť blízko taký atyp je zriedkavé. Život, najbližšie okolie i skúsenosti sa minimálne na tvári podpíšu. Nakoniec priznal, že po piatich rokoch vojenskej služby v Južnej Afrike sa vrátil a potrebuje v kľude, pokoji, rozvážne a kompletne prehodnotiť prežité.
Priznám, bol som na vojne iba rok a to ešte ako vysokoškolský absolvent, teda soft varianta, ale i tak každého to obdobie nepríjemne zasiahne. Takže skutočne empaticky prežívať hvižďanie striel a partizánčenie v džungli som sa mohol iba pokúšať. Byť v situácii, keď iba jeden z vás dvoch prežije – záleží od pohotovosti, keď si v priestore ktorý nepoznáš, ale protivník pozná perfektne. Keď dochádza voda na savane, si stratený v zelenom pekle plnom cudzích zvukov, šeliem, pachov a čakajú Ťa kilometre sekania mačetou. Divoké vzťahy medzi zabijákmi, túžba po domove, najbližšími – hodnoty sa veľmi ľahko prevracajú… Porozprával toho dosť, hľadali sme iné prístupy k prežitým skúsenostiam, cítil som tú bolesť a poučenia vyliezajúce z Pandorinej skrinky…
Keď vychádzal do svetla, ostré črty zmäkli, viac na Zemi presedel ako sa prechádzal, potreboval uzemniť. Prekvapenie vystupňoval až epicky. Ukázal mi k nahliadnutiu 80strán budúcej knihy, čo v Tme napísal, možno sa potreboval iba “vypísať”. Nepátral som či ju vydal. Myslím, že najväčší zmysel mala najmä pre neho…
Martinov Mercedes
Sebavedomý, dobre udržiavaný, mohutné telo i vlasy, 40-50, zaparkoval veľkým bielym elektro Mercedesom s koženým interiérom. Priame, jednoznačné vyjadrovanie a cieľavedomý prístup, proste sympatický chlap, ktorý vie čo chce a ako efektívne na to.
Hneď z úvodu sme si sadli, ani náznak vyhorenia. “Najmä si chcem oddýchnuť a snád inšpirovať do budúcnosti. Možno okrem stravy Vás nebudem vôbec potrebovať”. Keď prvé dni evidentne prespal, podľahol som predstave bezproblémovosti. Nevyžadoval som odpovedné klopkanie, stačilo zakričať z vnútra OK. Štvrtý deň pripomienky ku zrazu fádnej strave, treba osladiť bylinkový čaj, zaostriť ceruzky, zbierkalo sa… Piaty deň ma doslova stiahol k sebe. “Sadni si, bude to na dlhšie. “ A tak ako keď olupuješ cibuľu, blížili sme sa opatrne k detským krízam. Už to nebol preúspešný podnikateľ, ale výčitkami a komplexami naplnený adolescent. Bránil sa logicky a statočne, lenže to blúdenie nemalo konca kraja. Skúsil som teda inak, úplne autenticky. Rozumel som mu totiž viac, ako sme si dovolili pripustiť. “ Martin, s otcom som mal neustály konflikt ako prvorodený syn. Nedivím sa dnes, bol som doslova vzpurný, vzťahovačný a tvrdohlavý. On bol tiež prvorodený z ôsmych a tie povinnosti na mňa prenášal. A mamka prvorodená zo šiestich. Bol som neobvykle zvedavý, ukecaný, ale drobný. V šesnástich 158 cm a 45 kg živej váhy, fyzicka menejcenosť v ostrom kontraste s psychickou. Odporoval som a bol som bitý. Ale za rok a pol 180cm a otcovi o hlavu menšiemu s káblom v rukách, som už šancu nedal. Objal a stisol, kábel vyhodil oknom, neskôr ušiel z domu. Zároveň konečne získal slobodu ale i prevzal kompletne zodpovednosť za svoje konanie”.
Moje ľudské priznanie otvorilo bránu jeho tieňom. A zrazu som bol svedkom, keď ho otec naháňal sekerou po dvore…, ako bol neustále nedoceňovaný, nemal žiadnu oporu, čo si nespravil-to nemal… Bol to dlhý a obojstranne prínosný rozhovor v ťažkej atmosfére Tmy. Bolo nám zrazu obom jasné, že rodičia robili fatálne chyby, ale robili ako vtedy vedeli, z čoho vzišli. A vďaka tej tvrdosti, prekonávaniu prekážok, sme dozreli k samostatnosti, sile v ťahu celým životom. Preto sme takí, akí sme. Vyformovala nás minulosť, ale tá už je preč. Kvôli tým prekážkam, bolesti nájdeme silu aj na hlbšie ako kozmetické úpravy žitia. Objali sme sa, on pokračoval nasmerovaný k odpusteniu a pochopeniu. Ja som celú noc spomínal na pekné okamihy rodičovskej obety, ktoré som kedysi prehliadal.
Aj pre toto robím pobyty v Tme rád
Nevstūpiš do jednej rieky
Pri úvodnom pohovore sa snažím čo najnenápadnejšie o klientovi zistiť čo najviac. Veľa napovedá aj reč tela, pohyby očí, prstov atď. Pán Ján 35-40, s klasickým rešpektom pred objatím Tmou, cieľavedomý, so zámerom a očakávaniami (to nedoporučujem).
Tri dni sme pri donesení stravy cez stenu kratučko komunikovali, klasika. Potom zrazu, už iba odklopkal. To kvôli mne, aby som mal istotu, že všetko je OK. Klopkali sme si až do ôsmeho rána, keď po siedmych nociach vyšiel opatrne na svetlo božie. Bola skorá jar, pôda i les plný arómy nového života, svetlej zelene lístov i mäkkej trávy, ohňostroja farieb pučiacich a voňajúcich kvetov a do toho trilkajúce vtáčiky lákajúce samičky. Po týždňovej deprivácii vonkajších impulzov úplná psychedelická záplava. Jano doslova ulietaval, váľal sa po zemi, kľačal pri kvetinách, rozšírenými nozdrami nasával jar, naťahoval uši, objímal stromy, vpíjal sa do hlbokej oblohy.
“Pali, tak je to krásne. My sme zabudli vnímať a stratili sme kontakt s prírodou. Do roka a do dňa prídem opäť.”
Takto spokojný klient sa stáva priateľom, i keď sme veľa nekomunikovali. Sľub splnil a ja som mal očakávanie úplne nudného týzdňa. Keď sa “Dobří holuby vracejí”, znamená to jednoznačne spokojnosť. Takže celkom krátka prijímacia diskusia, bol nedočkavý a plný očakávaní opätovného osvietenia. Na tretí deň klopkanie nestačilo, čosi sa menilo, rozprávali sme hodinku, nebol však vôbec otvorený. Pokúšal som sa zistit príčinu nekomfortu hrabaním sa v minulosti. “Jde to, ale dře to” … hodnotia trefnejšie bratia česi a moravania. Bol nesústredený, hlboké dýchanie nezaberalo, nespolupracoval. Štvrtý deň, napriek tak naplňujúcej predchádzajúcej skúsenosti, nebol schopný pokračovať a rozrušený, nespokojný odišiel. Kde je jeho koniec netuším, možno dozrie a ozve sa, možno nie…
Preto zdôrazňujem – Prílišné vysoké očakávania prinášajú o to hlbšie sklamania.